Abio 14- životné príbehy.

Autor: Milan Bod | 19.1.2017 o 18:16 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  99x

Už stačilo, tempo poľavím a pôjdem na dovolenku do tureckej Hurgady. Omočím si členky, vyčistím myseľ a podniknem niekoľko fakultatívnych výletov. Možno, že stretnem ľudí, ktorí mi poskytnú zaujímavé príbehy z ich života. Možno sa

Ešte pred tým, než som vycestoval s vybranými kolegami do Maďarska stali sa udalosti, ktoré musím spomenúť. Nakoľko dcére Mimi lekári zistili chybu zraku, tak sme každý mesiac chodili s ňou na kontrolu do očného sanatória. V deň kontroly som musel stať o siedmej ráno, aby sme stihli prísť do ordinácie v čas. Manželka nemohla, lebo mala pracovné povinnosti. Po vyšetrení som nám chcel skrátiť cestu, tak som si to nasmeroval na schodište, ktoré nás malo priviesť až k dolnému chodníku. V noci tuho mrzlo a na schodok sa vytvorila námraza. Bol som rozospatý a nedostatočne sústredený. Šmýkalo sa, vzal som Mimi na ruky a pri schádzaní zo schodov som neudržal rovnováhu a spadol som s dcérkou na rukách. Jej nôžka zostala zakliesnená  za mojím chrbtom a zlomila sa. Celú cestu plakala od bolesti. Vzal som k tete Mariane Orlickej, ktorá ju opatrovala počas našej pracovnej zaneprázdnenosti.Noha stále viac a viac opúchala, tak sme ju vzali na Polikliniku k ortopédovi, ktorý zlomenú nôžku zafixoval a zasadroval. Druhá nepríjemnosť nenechala na seba dlho čakať. Manželka si pri príprave raňajok nevšimla, že pečeňová paštéta, ktorú natrela na chleba dcérke, pri otvorení konzervy nebola celkom čerstvá. Do dvoch hodín dostala dcérka prudké kŕče v podbruší a začala byť malátna.Šiel som s ňou k obvodnej lekárke, tá konštatovala, že pravdepodobne má chrípku a predpísala jej antibiotika. Jej stav sa z hodiny na hodinu zhoršoval . Tak som s ňou utekal do Detskej nemocnici na Rajskú ulicu. Miesta pred ambulanciou boli bez nádejne malými pacientmi a ich rodičmi obsadené do posledného miestečka, dcérku som držal na rukách, až nakoniec nám jedna mamička uvoľnila miesto. Dcérka odchádzala, bola slabšia a slabšia. Lekárka konštatovala, že pri vyšetrení nezistili závažné a poslala nás na Kramáre do Infekčného pavilónu. Dorazili sme tam s vyplazeným jazykom. Dcérka už len polihovala a nejavila aktivitu. Čakali sme, kým nás lekárka vyzve vstúpiť do ambulancie. Bola to skúsená staršia pani a hneď, ako Mimi prezrela, vedela koľká bije.Jej diagnóza znela: "Salmonelóza". Okamžite jej vpichla prvú injekciu a odviedla ju do Izolačnej izby na .1. poschodí. Konštatovala, že sme prišli v hodine dvanástej. Dcérku chodili navštevovať do nemocnice tak často ako sa len dalo.Videli sme ju iba cez okno do izby z vonkajšej strany balkóna. Jej stav sa rapídne zlepšoval a o tri týždne sa vrátila domov. Musím priznať, že ani jeden z nás rodičov nemal silný sklon k výchove detí a navyše sme holdovali do istej miery alkoholu, tak že dcérka nemala z našej strany takú pozornosť, akú by si vzhľadom na svoj vek zasluhovala.Priznávam, tieto smutné konštatovania, ktoré som musel spomenúť kým sa vrátim k mojej pracovnej anabáze v Balatónfurede.. S kolegom som pracoval v hotely"Arany csillag". Riaditeľ  hotela mne a kolegovi vybavil nám prácu na večer u súkromníka v Čarde v centre mesta. Ráno sme šli do hotela podávať raňajky a po následnom nastretí obedy "ála cart". Poobede o tretej sme si išli na chvíľu odpočinúť na izbu a pol piatej sme bežali do čardy podávať večere. Zariadenie bolo štýlové, vonku pod markízou boli rozložené drevené stoly a stoličky. Okrem toho boli k dispozícii dva altánky - v každom miesto cca pre dvadsať hostí. Kapacita na záhrade bola okolo deväťdesiat miest. Pomáhali nám dve dcéry majiteľky, ktoré si prirodzene ponechali dva predné rajóny a tie zvyšné s altánkami nechali nám. Celkovú atmosféru dotvárala cigánska kapela,ktorá hrala s krátkymi prestávkami, do polnoci, ak bolo treba ja dlhšie. Okolo šiestej večer sa nahrnulo do lokálu naraz 70. hostí, ktorí si bezhľavo objednávali štyri chody naraz a každý iné zloženie jedál a nápojov. Podotýkam, že väčšinou hostia z NSR a Rakúska. Kurz vtedajšej marky a šilingu voči forintu bol pre nich veľmi výhodný. Obžierali sa, lebo ceny pre nich boli v tom čase boli skutočne smiešne.Treba pripomenúť, že maďarský Balaton bol pre západných Nemcov centrom stretávania sa z rodinami z východnej zóny..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Severná Kórea stráca partnerov, obracia sa k dávnemu spojencovi

Spolupráca z čias Studenej vojny sa opakuje, Kuba môže pomôcť KĽDR so zbraňami.

ŠPORT

Slovan vyhral najväčšie slovenské derby, rozhodol Hološko

Fanúšikovia Trnavy vypredali sektor hostí.


Už ste čítali?