Abio 11- životné príbehy.

Autor: Milan Bod | 18.1.2017 o 19:06 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  108x

Ohurila ma moja milovaná, oznámila mi po sedemnástych rokoch, že pauza by prospela obom. Vzala kufor zbalila veci a buchla s dverami. Ostal som na vianoce so sviečkou, bez stromčeka a s nádejou, že dcéra mi navrhne riešenie a ... 

Myslím, že som povinný priznať splodenie syna s touto radodajnou krásavicou v roku 1976. Môj syn Boris si užil pocit otcovstva z mojej strany iba dva roky svojho života. S hanbou, ale sebakriticky priznávam, že som v tomto prípade zlyhal ako otec na celej čiare. Postupne sa naštrbili vzájomne vzťahy s kolegami v Havana bare zapríčinené mojimi psychickými výkyvmi. Znášal som ťažko rozpad manželstva a rodiny. Rozhodol som sa odísť a požiadal som na personálnom oddelení o zaradenie na inú prevádzku. Ponúkli mi miesto čašníka vo francúzskej reštaurácii v hotely Carlton. Tam som sa vyučil a vrátiť sa tam som odmietol. Podal som výpoveď. Zamestnal som sa v podniku Reštaurácie 1. Dohodol som sa s bývalým kolegom, ktorý práve otváral obnovený bar Park kaviareň na Hviezdoslavovom námestí, že u neho nastúpim vo funkcii vrchného čašníka. Do tohoto baru na začiatku osemdesiatych rokoch pre je ho štýlovosť a polnočné programy chodila smotánka mesta. Bratislava bola v týchto rokoch semenišťom malomeštiactva. Zavítala tam i moja budúca manželka Edita. Prišla tam na polnočný program a zabaviť sa zo svojím vtedajším milencom Michalom Nálepkom. Súdruh Nálepka mal v tom čase otvorené dvere všade, bol synovcom národného hrdinu kapitána Jana Nálepku. Jeho bratranec bol ministrom zahraničných vecí. Edita pracovala ako referentka v akciovej firme Slovart. Problém nastal v záverečnom čase pri účtovaní. Edita sa začala veľmi intenzívne zaoberať s predloženým účtom. Prišla za mnou k barovému pultu a nechala si podrobne vysvetliť jednotlivé položky účtenky. Začal som jej dvoriť. Nakoniec sme si vymenili telefónne čísla. Hneď na druhý deň som jej volal a dohodli sme si rande.Mali sme sa stretnúť pri Baťovi o 16. hodine. Ja som čakal pri malom na Obchodnej  a Edita zase pri Veľkom Baťovi na Hurbanovom námestí. Samozrejme, sme sa nestretli. Večer do baru mi telefonovala nahnevaná Edita, že prečo som neprišiel na dojednané rande. Vysvetľoval som, ale márne, myslela si svoje a neverila mi. Odmlčali sme sa, ale po dvoch dňoch som sa odvážil znova zavolať a nadviazať kontakt. Podarilo sa, dojednali sme si rande na večer a miesto stretnutia bola kaviareň Metropol. Potom to malo rýchli spád a postupne náš vzťah naberal vážny charakter. Manželstvo sme uzatvorili v júni 1980. 

Veľa vecí sa odohralo pred sobášom s Editou. Rozvod s Iboyou bol veľmi búrlivý a trval viacero súdnych jednaní, ale nakoniec nás predsa rozviedli. Súd prisúdil Borisa do opatery matky a mňa zaviazal platiť výživné 420,- Kčs. Byt  na Mariánskej som ponechal ex manželke a odsťahoval som sa do podnájmu. Iboya v tom čase chodila s viacerými príslušníkmi VB a rozhodovala sa, ktorý z nich sa stane jej vážnym partnerom. Náš vzťah s Editou sa vyvíjal sľubne, neskôr som sa odsťahoval do bytu jej mami na Rumančekovej ulici. Tam sme bývali až do sobáša a po svadbe sme sa nasťahovali do garsónky na Donnerovej ulici v Karlovej Vsi.  Kúpili sme si staršie auto Ford Cortinu 1200, na ktoré nám požičala peniaze Editina mama. Boli sme do seba veľmi zaľúbení a ochotní obetovať sa jeden za druhého bezo zbytku. Manželka nechcela, aby som pracoval v bare po nociach, tak oslovila svoju známu v podniku Reštaurácie Bratislava. Dotyčná osoba bola švagrinou námestníka Ing. Šefčíka. Menovali ma zástupcom vedúceho v kaviarni Korzo na Hviezdoslavovom námestí pri Bibiane. Patrila nám aj vedľajšia prevádzka vináreň pri Obuvníckej bašte. Od vedúceho pána Martina som sa naučil zaobchádzať a ošetrovať sudové víno a celú ekonomiku a účtovníctvo. Hneď ako zistil, že môžem to zvládnuť sám, išiel do kúpeľov a na dlhšiu osemmesačnú PN. Prevádzku navštevoval raz do mesiaca a od zamestnancov, ktorí mu boli verní a uňho pracovali dlhšie povyberal svoju desiatku. Zo sudov sme stáčali víno do demižónov, ktoré sme expedovali do kaviarne a vinárne. Na každom demižóne bola vyznačená miera, ktorá bola zvýšená niekde o tri deci, na inom až o štyri deci. Zamestnanci natoľko dôverovali svojmu šéfovi, že ich ani nenapadlo presne zmerať obsah demižóna. Konečnej fáze z demižónov nalievali víno džbánov, kde už bolo mixované a šľachtené vodou. Týmto spôsobom zarobil Martinat mesačne viac ako 130 litrov. Pre zaujímavosť liter vína v prevádzke stal 46,- Kčs. O tomto triku sme vedeli iba mi dvaja. Martinat nemal šancu na´ďalej si udržať tak atraktívnu prevádzku, preto v rámci cirkulácie kádrov ho preradili ako vedúceho do hostinci Besiedka v Lamači. Bol som v hre, že prevezmem prevádzku po ňom, ale zase sa začal pretriasať môj pôvod a exulantská minulosť. Preradili ma do Rače. Zastával som funkciu zástupcu pánovi Sykorovi v reštaurácii U troch zajacov. Mali sme na starosti šesť prevádzok a každá bola zaradená do inej cenovej skupiny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Astronautka z NASA: Pocit úžasu s vami ostane aj na Zemi

Ako vyzerá tréning a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

DOMOV

Najhoršiu zmrzlinu toto leto našli v Ružomberku

Takmer v tretine zistili hygienici nedostatky.


Už ste čítali?