Zo života- zo študentských čias.

Autor: Milan Bod | 17.1.2017 o 21:16 | Karma článku: 1,22 | Prečítané:  121x

Vyšiel som zo spálne, bežím do kuchyne si uvariť kávu. Vezmem do rúk zázrak, v momente som ožil a ťukám.....ťukám.... Chcem niečo napísať, čo si budem vedieť bez zahanbenia prečítať. 

V polovici februára ako bolo tradíciou žiakov tretieho ročníka chodili na týždenný lyžiarsky pobyt. My sme si to namierili na chatu Homolka. neďaleko Valašskej Belej. Boli tam okrem nás aj žiaci tretej A i C. Lyže nám aj s viazaním zapožičala škola. Dovtedy som ešte nikdy pred tým na lyžiach nestál. Mali sme výcvik pre začiatočníkov a pokročilých. Hlavne spolužiaci z Tatier sa precenili a hlásili sa k pokročilým. Jeden skončil so zlomenou nohou a druhý rukou.Stala sa tu udalosť, ktorá naštartovala ďalšiu fázu môjho mladíckeho života.Na chate bola bola iba jedna servírka, ktorá nás usmerňovala a aj poskytovala servis. Mala práve niečo nad osemnásť. Volala sa Vlasta. Bola veľmi pekná a bezprostredná. Dvoril som jej, zbližovali sme sa až po niekoľkých dňoch to skončilo dôverným túlením. Deň pred odchodom sme poriadali triedny kabaret, v ktorom som bol poverený konferovaním. Uvádzal som jednotlivé scénky a medzi tým som povedal niečo vtipné, alebo fór. Publikum tvorili žiaci tretích ročníkov. Po skončení jedna z mojich spolužiačok nám zapožičala kľúč od izby. Tajne sme vošli do izbietky a ja plný očakávania som prvý raz v živote mal dôverný kontakt. Všetko prebehlo akosi rýchlo a ja som mal skôr pocit hriešnika ako pocit pôžitku. Dohodli sme sa, že ak to bude možné dôjde za mnou do Piešťan. Niekedy v polovici mája sa jej sľub naplnil. Hľadali sme v starých Piešťanoch izbu na jednu noc. V tej sa odohralo dejstvo plné vášne a stavidlá energie sa pretrhli a zaplavili myseľ i telo. Ráno sme vstali a ja som mal prax v hotely Eden. Dohodli sme sa, že sa stretneme ešte pred odchodom na prax do NDR. Bohužiaľ to sme nestihli.

Začal sa školský rok a my sme nastúpili do maturitného ročníka. Zase máme nového triedneho, volal sa Ledney. Za štyri roky siedmi triedny učiteľ. Ledney, starý mládenec, tlstý, s vypúlenými očami ako žaba a býva až v Trenčíne. Je homosexuálne orientovaný a sympatickými sú mu svetlovlasí mládenci. Dievčatá priam nenávidí. "Svojich" poctí možnosťou umyť mu auto a on sa im odvďačí prehřňaním sa v ich vlasoch, čo je vlastne poďakovanie. Som rád, že som tmavovlasý, ľutujem blondiakov. Jeho hodiny sú často estrádou. Známkuje od buka do buka Chalanov nazýva zbojníkmi a dievčatá starenkami. Jeho výroky na adresu spolužiačok sú ponižujúce a urážlivé. Dievčatá, aj keď´ sú už dospelé,sa museli odlíčiť a dlhé vlasy rozpustiť, namočiť do vody a zaviazať. Spolužiak Jožko si z Rakúska priniesol šedé sako s čiernym lemovaním a so zapínaním pod krk.Obliekol si ho. Keď to zbadal Ledney na celú triedu zareval( "Benian ,  nenos mi tu gestapácke oblečenie a okamžite to choď vyzliecť a navyše Ti píšem päťku". Rozčúlený ho vyprevádza z triedy. Začiatkom decembra začali písomné maturitné skúšky, Po ich absolvovaní sa rozhodlo, či budeme pripustený k ústnym maturitám. Písomky boli zo Slovenčiny, Ruštiny a Nemčiny a techniky riadenia hotelových zariadení. Moje písomky dopadli nad moje očakávanie dobre. Blížil sa deň D, stužková. Bola to prvá stužková v novej budove. Profesor Halmay nás nabádal, aby sme určili trend, v čom nám bol nápomocný. A vraj latku kvality sme nasadili vysoko. Hosťami mali byť rodičia a profesorský sbor. Moji rodičia prísť nemohli, ale poslali mi darček. Predom som vedel, že rodičia neprídu. Pozval som Vlastu, ktorá to veľmi rada prijala. Pricestovala v plnej paráde. Po ukončení ceremoniálu odovzdávania stužiek a zaspievaní " Gaudeamus igitur", jedna zo spolužiačok ma príde upozorniť, že na chodbe mám návštevu. Vyjdem zo sály, šok Nikite z Dubrovníka. Mama ju sem nasmerovala po príchode do Bratislavy. Neostávalo mi nič iné, iba ju pzvať k stolu. Vlastu som jej predstavil ako moju sesternicu, ktorá zastupuje mojich rodičov. Klamsvo nevydržalo dlho a Nikite začala zúriť, opila sa a hrozilo, že urobí škandál. Spolužiačky mi pomohli ju odpratať a uložiť na izbu v internáte. Ráno vstala, odcestovala do Bratislavy k mojim rodičom, ktorí ju odviedli na stanicu, zakúpili lístok a odcestovala späť do Dubrovníka. Dostal som od nej pohľadnicu, kde mi navrhuje, aby sme zostali priateľmi. Dni ubiehali, blížil sa deň ústnych maturít. Ledney nám dával najavo narážkami, že by sme mu mali kúpiť darček. Raz nám pripomína, že "Ačkari" kúpia triednemu písací stroj. Druhý raz, že počul, vraj trieda profesorovi Murinovi sa skladá na magnetofón. A keď sme otázku daru nijako nepredostreli, debatu ukončil bez hanby."Som zvedavý, čo dostanem ja?"Ešte než sme sa rozišli na akademický týždeň na nás nástojil, že si žiada počas maturít izbu v hotely Eden a v nej denne čerstvé kvety.Ale čo už má človek čakať od homosexuála. Popri tom sme to museli všetko zaplatiť. Ústne maturity som zvládol bez väčších zádrhelov. Mám to za sebou. 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Astronautka z NASA: Pocit úžasu s vami ostane aj na Zemi

Ako vyzerá tréning a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

DOMOV

Najhoršiu zmrzlinu toto leto našli v Ružomberku

Takmer v tretine zistili hygienici nedostatky.


Už ste čítali?