Abio 7/ Pokračovanie v životných príbehoch.

Autor: Milan Bod | 17.1.2017 o 16:35 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  108x

Vstal som skoro..... Hmlisté ráno a umelecké abstraktné obrazce lízali okennú výplň. Pretrel som si zrak a vravím si, v hodný čas, aby som si sadol k zázraku a začal ťukať. Nečakane mi začali hlavou prúdom tiecť erotické obrazce.

Zostal som sám, bez mamy, v trojizbovom byte na treťom poschodí na Marianskej ulici v Bratislave. Susedu som mal známu speváčku Melániu Olláryovú a jej manžela Juraja Hlavičku. Obaja komunikovali iba v maďarčine a väčšinou sa iba hádali. Mali malého psíka " šeltyovú kóliu", ktorý stále brechal, lebo obaj boli každý večer pod parou. Pani speváčka chodila často na turné, raz do Poľska, inokedy do NDR, SSSR, alebo Maďarska. V tom čase jej pendlovania pán manžel sudca v Justičnom paláci, ktorý bol predsedom občiansko - právneho súdu, navštevoval vinárne a bary a v nočných hodinách si do bytu vodil svoje ulovené slečny. Často v byte boli divoké žúry, ktoré často pokračovali až do skorých ranných hodín. Nemal som prácu a pomohol mi práve  pán sudca, ktorý mal spolužiačku na príslušnom odbore Mestského národneho výboru. Poslal ma za ňou a ona mi zariadila u vedúceho kádrového oddelenia Interhotelov, že ma konečne prijali na miesto účtujúceho čašníka v nočnom clube nemenovaného hotela. Bolo mi jemne naznačené, že s inou prácou rátať nemôžem, aj keď som na to mal príslušné vzdelanie. Bolo mi povedané, že vzhľadom na môj pôvod a emigrantskú minulosť nebudem ani v budúcnosti zaradený do kádrových rezerv ako nomenklatúrny káder s perspektívou odborného rastu. Pracoval som v nočnom bare od siedmej večer do ranných hodín. Boli sme zamestnaní traja čašníci v tomto nočnom lokáli. Návštevníci baru chodili k nám ako do spovednice, my sme sa intenzívne venovali ich preliečeniu a trablom. Okrem toho, že sme im pomáhali ľahšie vyprázdňovať peňaženky tým, že sme im trpezlivo a s veľkým záujmom počúvali, mali sme naporúdzi milé stvorenia, ktoré boli súčasťou výbavy baru a s ktorými sme mali dohodnuté delenie vyinkasovaných peňazí. Miesto drahých francúzskych koňakov / Martel, Henessy, Bisquit, atď./ sme im nalievali farbou úplne totožný špeciálne namiešaný čaj. Vyšpičkovali sme to natoľko, že prvé dve rundy sme im naliali originál, lebo často stávalo, že cudzinci a hlavne našinci neveriacky naliaty nápoj so slečnou si zamenili za svoj s rovnakým druhom alkoholu.Bolo nám tak dobre, že sme sa nevedeli zmestiť do kože. Za noc sa vypilo kvantum alkoholu a presso kávy. V aute, v batožinovom priestore sme mali sklad, ktorý slúžil na doplňovanie zásob. Ak bolo treba niečo dokúpiť, urobil to počas dňa  jeden z nás. Skladník nás mal rád, lebo sme ho navštevovali iba vtedy, keď sme to skutočne potrebovali. Dozásobovanie bolo zväčša iba nealkom a rôznym doplnkovým tovarom. Mali sme maloobchodný plán rozpísaný na celý mesiac a jednotlivé dni. Riaditeľ hotela pri rozpise plánu  na jednotlivé strediská bral ohľad na to, že koľko, ktoré stredisko odviedlo  a v akej výške  svoju desiatku vrchnosti hotela. Obáľku zásadne preberal prevádzkár , aby riaditeľ a námestkovia , ktorí sa tvárili, že o tom nevedia ostali mimo obliga. Slovom v štátnom podniku sa nadriadení a zamestnanci správali tak, ako keby im celý podnik patril. Zarábali sme bez toho, že by sme s tým mali prevádzkové a režijné náklady a ešte naviac sme dostávali výplaty. Môžete si domyslieť, že aké odmeny a výplaty to boli u našich nadriadených. Ak sa stalo, že hotel, alebo prevádzka nedosahovali plánované tržby, tak záviselo od riaditeľa, aké mal postavenie a lakte presadiť dôvody súvisiace s nepredvídanými o

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Astronautka z NASA: Pocit úžasu s vami ostane aj na Zemi

Ako vyzerá tréning a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

DOMOV

Najhoršiu zmrzlinu toto leto našli v Ružomberku

Takmer v tretine zistili hygienici nedostatky.


Už ste čítali?