Príbeh bez veľkých slov 6

Autor: Milan Bod | 19.5.2016 o 10:08 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  95x

Zaspal som, delírium tremens. Neviem! Čo viem a si pamätám. Preletel mi hlavou čierny mrak, mal podobu grónskej ryby a opálal mi chvostom a duril do varlat. Asi som dostal nutkanie, že treba vyprázdniť nádrž môjho linghamu.

Skončil som u krstných rodičoch. Mal som krstnú mamu radšej ako vlastnú mamu. To bol dôvod, prečo som k ním chodil rád a navyše boli bezdetní. U nich to bol balzam na dušu a pokoj, ktorý mi chýbal. Školu  som navštevoval sporadicky a po asi mesiaci, na odporúčanie lekára, som zmenil prostredie a odsťahoval som sa k sestre krstnej do Bernolákova. V tom čase krstní rodičia na podnet krstného, ktorému zomrel otec, sa vysťahovali do rodnej dedinky: "Vráž u Berouna". Po návrate som sa dozvedel, že sa odsťahovali a po prudkej hádke rodičov, ktorej som bol svedkom, pohár pretiekol. Po tajme som sa obliekol a s vakom, kde som mal najnutnejšie veci, som utiekol z domu. V prasiatku som našiel 12 korún a vydal som sa do sveta. Električkou som sa odviezol na Hlavnú stanicu. Mohlo byť približne sedem hodín večer. Zistil som, že o pol äsmej bude vypravený osobný vlak do Prahy. V pokladni som si kúpil na režimku cestovný lístok za 9 korún. Oklamal som pani v pokladni, že som syn železničiara a začal som hľadať vo vaku legitimáciu. Na šťastie mi uverila a v ďalšom hľadaní ma zastavila. Takto vyzbrojený, som odcupital na perón a nastúpil na vlak, plný očakávaní, čo mi prinesie toto nové dobrodružstvo. Rušeň sa pohol, bol plný záhorakov, ktorí išli z práce domov. Vlak zastavoval pri každej vŕbe. Sprievodcovi som z prvoti šikovne vyhol, lebo bolo vo vlaku plno ľudí. Keď už vlak bol bližšie k Břeclavi, ľudí citeľne ubúdalo. Bol som unavený, tak som sa natiahol na drevenú lavicu a v momente som zaspal. Neviem po kom čase ma začal lomcovať konduktor a žiadal odo mňa cestovný lístok. Zmätený som ho vytiahol, prezrel ho a žiadal režimku. Horúčkovite som sa začal prehrabávať vo vaku a zrazu vraví, v poriadku. Uľavilo sa mi. Natiahol som sa a spal ďalej. Nad ránom, okolo piatej ráno pred Prahou, nastal ruch.Začali nastupovať húfy robotníkov z okolia Hlavného mesta išli do práce.Celá anabáza skončila okolo siedmej ráno. Konečne sme dorazili do stanice - Wilsoňak. Podotýkam, že mi v tom čase bolo osem rokov. Oslnený veľkým hlukom, okolo masy ľudí, hluk a nepochopiteľná riava, valiaca sa von smerom na námestie. Stanica postavená v industriálnom štýle, s pompéznymi nástupišťami a brilantným ukotvením lokomotív v koncovke utrobia hangáru. V prvom momente som bol zaskočený a stál som bezradne na chodníku. Popri mne sa valil prúd ľudí. V tom som si uvedomil, že musím sa odraziť od podnetu, ktorý môžem dostať jedine od miestneho zdroja. Pretlačil som sa k okienku s nápisom "Informácie". Vrávoram: " Pani ako sa dostanem do Vráže u Berouna vlakom". Pani  v pokladni zaskočená, vraví po chvíli: " Chlapečku, to jsi špatně, jdi na Smichovák a sedni si na tramvaj 10 ". Pochopil som a smelo som sa vybral k nástupišťu električiek na druhu stranu bulváru. Po dosť  dlhom čase sa objavila desina. Nastúpil som, spolu so mnou značne veľký počet cestujúcich. Fajn, bol som vzrastom malý a preto na plošine som sa šikovne ukryl za chrbát dospelých, pred sprievodcom, ktorý predával lístky.Dorazili sme na konečnú. Sláva, Smichovák. Natešený som sa rozbehol k rozľahlému objektu stanice. Vojdem do jeho útrob a nabitý nadšením, sa zaradím do rady pred okienkom. Prišiel môj čas, v tom sa ozve z poza okienka : " Kam chlapečku jste se vybral". Odpoviem : " Pani, prosím lístok do Vráže u Berouna na režimku". Pani: " Chlapečku, ukáž mi režimku". Hľadám ju chvíľu vo vaku, na to sa ozve za mnou starší pán: " Kolik Ti chybí, chlapečku "?. Mal som pri sebe celkom 4 koruny. Pokladnička žiada 6 korún 50 halierov. Pán vybere z peňaženky chýbajúcu sumu a celá trápna situácia sa končí. Poďakujem a vybehnem na perón. Sadnem do vlaku a konečne mierim do cieľovej stanice. Konečne, vystupovať, Vráž u Berouna! Stanica malá, špinavá, ale to mi v tom momente nevadí.Našiel som vstup do domu krstnej, zazvoním a čakám. Po chvíli sa objaví postava , ktorá otvára starú skorodovanú bránku a v úžase zvyskne: "Milanko, to si Ty?" Ocitnem sa v jej náručí a odvádza ma do vnútra chátrajúceho domu. Som nesmierne hladný a smädný. Krstná, to pri pohľade na mňa rýchlo postrehla. Na stole v okamihu bola slaninka s cibuľkou a pramenitá voda zo studne. Pustil som sa do hodovania bez zábrana s veľkým nadšením.Keď som zahnal hlad a uhasil smäd , došlo k tomu najhoršiemu. Začali sa valiť otázku ako lavína .Prečo som ušiel z domu, ako to vysvetlíme krstnému a čo v tejto situácii budeme robiť ďalej. Krstný otec mojím príchodom bol zaskočený a vôbec sa netešil. Chcel rýchle a bezkonfliktné riešenie. Zavolať mojej mame z pošty a následne ma posadiť na vlak a odlifrovať domov. Moja krstná prejavila viac porozumenia a súhlasila s telefonátom. Ostatné dohodne s mojou mamou po telefóne a dohodne ďalší postup. Vedela, že trpím, som zanedbávaný a prejavy rodičovskej lásky som pociťoval poskromne. Istý čas uvažovala , čoho je dôkazom, že sme navštívili miestnu školu s tým, že sa do nej zapíšem a budem ju v ďalšom školskom roku navštevovať. Musel by som absolvovať vyrovnávajúci ročník a osvojiť si Český jazyk.Možno by som túto bariéru prekonal, ale krstný otec bol zásadne proti. Po skončení prázdnin a po dohode s mojou mamou sme s krstnou nasadli na vlak a odcestovali späť do Bratislavy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Astronautka z NASA: Pocit úžasu s vami ostane aj na Zemi

Ako vyzerá tréning a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

DOMOV

Najhoršiu zmrzlinu toto leto našli v Ružomberku

Takmer v tretine zistili hygienici nedostatky.


Už ste čítali?