Príbeh bez veľkých slov 6

Autor: Milan Bod | 19.5.2016 o 10:08 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  48x

Zaspal som, delírium tremens. Neviem! Čo viem a si pamätám. Preletel mi hlavou čierny mrak, mal podobu grónskej ryby a opálal mi chvostom a duril do varlat. Asi som dostal nutkanie, že treba vyprázdniť nádrž môjho linghamu.

Skončil som u krstných rodičoch. Mal som krstnú mamu radšej ako vlastnú mamu. To bol dôvod, prečo som k ním chodil rád a navyše boli bezdetní. U nich to bol balzam na dušu a pokoj, ktorý mi chýbal. Školu  som navštevoval sporadicky a po asi mesiaci, na odporúčanie lekára, som zmenil prostredie a odsťahoval som sa k sestre krstnej do Bernolákova. V tom čase krstní rodičia na podnet krstného, ktorému zomrel otec, sa vysťahovali do rodnej dedinky: "Vráž u Berouna". Po návrate som sa dozvedel, že sa odsťahovali a po prudkej hádke rodičov, ktorej som bol svedkom, pohár pretiekol. Po tajme som sa obliekol a s vakom, kde som mal najnutnejšie veci, som utiekol z domu. V prasiatku som našiel 12 korún a vydal som sa do sveta. Električkou som sa odviezol na Hlavnú stanicu. Mohlo byť približne sedem hodín večer. Zistil som, že o pol äsmej bude vypravený osobný vlak do Prahy. V pokladni som si kúpil na režimku cestovný lístok za 9 korún. Oklamal som pani v pokladni, že som syn železničiara a začal som hľadať vo vaku legitimáciu. Na šťastie mi uverila a v ďalšom hľadaní ma zastavila. Takto vyzbrojený, som odcupital na perón a nastúpil na vlak, plný očakávaní, čo mi prinesie toto nové dobrodružstvo. Rušeň sa pohol, bol plný záhorakov, ktorí išli z práce domov. Vlak zastavoval pri každej vŕbe. Sprievodcovi som z prvoti šikovne vyhol, lebo bolo vo vlaku plno ľudí. Keď už vlak bol bližšie k Břeclavi, ľudí citeľne ubúdalo. Bol som unavený, tak som sa natiahol na drevenú lavicu a v momente som zaspal. Neviem po kom čase ma začal lomcovať konduktor a žiadal odo mňa cestovný lístok. Zmätený som ho vytiahol, prezrel ho a žiadal režimku. Horúčkovite som sa začal prehrabávať vo vaku a zrazu vraví, v poriadku. Uľavilo sa mi. Natiahol som sa a spal ďalej. Nad ránom, okolo piatej ráno pred Prahou, nastal ruch.Začali nastupovať húfy robotníkov z okolia Hlavného mesta išli do práce.Celá anabáza skončila okolo siedmej ráno. Konečne sme dorazili do stanice - Wilsoňak. Podotýkam, že mi v tom čase bolo osem rokov. Oslnený veľkým hlukom, okolo masy ľudí, hluk a nepochopiteľná riava, valiaca sa von smerom na námestie. Stanica postavená v industriálnom štýle, s pompéznymi nástupišťami a brilantným ukotvením lokomotív v koncovke utrobia hangáru. V prvom momente som bol zaskočený a stál som bezradne na chodníku. Popri mne sa valil prúd ľudí. V tom som si uvedomil, že musím sa odraziť od podnetu, ktorý môžem dostať jedine od miestneho zdroja. Pretlačil som sa k okienku s nápisom "Informácie". Vrávoram: " Pani ako sa dostanem do Vráže u Berouna vlakom". Pani  v pokladni zaskočená, vraví po chvíli: " Chlapečku, to jsi špatně, jdi na Smichovák a sedni si na tramvaj 10 ". Pochopil som a smelo som sa vybral k nástupišťu električiek na druhu stranu bulváru. Po dosť  dlhom čase sa objavila desina. Nastúpil som, spolu so mnou značne veľký počet cestujúcich. Fajn, bol som vzrastom malý a preto na plošine som sa šikovne ukryl za chrbát dospelých, pred sprievodcom, ktorý predával lístky.Dorazili sme na konečnú. Sláva, Smichovák. Natešený som sa rozbehol k rozľahlému objektu stanice. Vojdem do jeho útrob a nabitý nadšením, sa zaradím do rady pred okienkom. Prišiel môj čas, v tom sa ozve z poza okienka : " Kam chlapečku jste se vybral". Odpoviem : " Pani, prosím lístok do Vráže u Berouna na režimku". Pani: " Chlapečku, ukáž mi režimku". Hľadám ju chvíľu vo vaku, na to sa ozve za mnou starší pán: " Kolik Ti chybí, chlapečku "?. Mal som pri sebe celkom 4 koruny. Pokladnička žiada 6 korún 50 halierov. Pán vybere z peňaženky chýbajúcu sumu a celá trápna situácia sa končí. Poďakujem a vybehnem na perón. Sadnem do vlaku a konečne mierim do cieľovej stanice. Konečne, vystupovať, Vráž u Berouna! Stanica malá, špinavá, ale to mi v tom momente nevadí.Našiel som vstup do domu krstnej, zazvoním a čakám. Po chvíli sa objaví postava , ktorá otvára starú skorodovanú bránku a v úžase zvyskne: "Milanko, to si Ty?" Ocitnem sa v jej náručí a odvádza ma do vnútra chátrajúceho domu. Som nesmierne hladný a smädný. Krstná, to pri pohľade na mňa rýchlo postrehla. Na stole v okamihu bola slaninka s cibuľkou a pramenitá voda zo studne. Pustil som sa do hodovania bez zábrana s veľkým nadšením.Keď som zahnal hlad a uhasil smäd , došlo k tomu najhoršiemu. Začali sa valiť otázku ako lavína .Prečo som ušiel z domu, ako to vysvetlíme krstnému a čo v tejto situácii budeme robiť ďalej. Krstný otec mojím príchodom bol zaskočený a vôbec sa netešil. Chcel rýchle a bezkonfliktné riešenie. Zavolať mojej mame z pošty a následne ma posadiť na vlak a odlifrovať domov. Moja krstná prejavila viac porozumenia a súhlasila s telefonátom. Ostatné dohodne s mojou mamou po telefóne a dohodne ďalší postup. Vedela, že trpím, som zanedbávaný a prejavy rodičovskej lásky som pociťoval poskromne. Istý čas uvažovala , čoho je dôkazom, že sme navštívili miestnu školu s tým, že sa do nej zapíšem a budem ju v ďalšom školskom roku navštevovať. Musel by som absolvovať vyrovnávajúci ročník a osvojiť si Český jazyk.Možno by som túto bariéru prekonal, ale krstný otec bol zásadne proti. Po skončení prázdnin a po dohode s mojou mamou sme s krstnou nasadli na vlak a odcestovali späť do Bratislavy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?